Ako sa stravoval vegán, ktorý prekonal Appalačské stezky

Keď ultramaratónec Scott Jurek v júli dosiahol vrchol Mount Katahdinu a prešiel tak Appalačeské stezky za 46 dní, osem hodín a sedem minút, nielen že prekonal predchádzajúci rekord o tri hodiny, no zároveň tento výkon dosiahol stravovaním sa vegánskym jedlom.

„Na Appalačské stezce sme sa snažili nasýtiť sa tukmi,“ povedal Jurek medzi prerušujúcimi sa hovormi. „Ak máš čas jesť len 15 minút, najlepšie je sústrediť sa na príjem tukov.“

Jurek si dal za cieľ zjesť 6000 a viac kalórií každý deň. Aby to dosiahol, musel konzumovať 100 kalórií každých 30 minút, z čoho väčšina bola z gélov a energy tyčiniek bohatých na sacharidy. Raňajky, obed a večera boli poriadne jedlá konzumované mimo stezku, i keď ani tie neboli dlhšie ako 15 minút.

Každý deň sa dva či trikrát stretol s dodávkou, ktorú šoférovala Jenny alebo súčasť jeho týmu pozostávajúca z iných elitných vytrvalostných atlétov, ktorú riadili pozdĺž stezky Zásobovali ho jedlom a pitím.

Počas vyčerpávajúceho finálneho týždňa v Maine a New Hampshire spával hodinu okolo polnoci (v dodávke) a dalšiu približne hodinu priamo na stezce (ukrytý v sieťke proti komárom) neskôr počas dňa. Takýto režim mu spôsobil ťažký nedostatok spánku.

„Myslel som si, že sen prekonať rekord bol preč akonáhle som začal zaostávať v New Hampshire,“ povedal Jurek. „Čo ma prekvapilo, bolo aké silné dokáže byť telo a myseľ. Práve vtedy, keď som strácal silu a energiu pokračovať ďalej, nejako som nabral druhý dych.“

Jedlo „za jazdy“

Doma sa Jurekovo stravovanie točí okolo surovín ako strukoviny, celozrnné jedlá, ovocie a zelenina. No počas prechodu Appalačskou stezkou sa spoliehal na balené jedlá pre športovcov, predpripravené jedlá a náhrady mäsa.

Keďže mu sladkosť gélov a energy tyčiniek príde po pár hodinách príliš, Jurek si pribalil niekoľko hutných desiat ako mrazené burrito a kocky sladkého zemiaku premiešané so soľou a olivovým olejom, ktoré jedol každú polhodinu počas behu.

Bon Appétit-u povedal, že dokázal „zjesť burrito za 7 až 8 minút za míľu.“ Keď som sa ho na to spýtal, Jurek povedal, že si to vyžadovalo dlhú prax, aby dokázal jesť pevnú stravu zatiaľ čo bežal.

„Za osem minút za míľu,“ vysvetlil Jurek, „musíte dýchať nosom a piť pár dúškov vody medzi zahryznutiami.“

Clif Bar sa nedávno obrátil na Jureka a iných elitných vytrvalostných atlétov pred vydaním na trh novej značky Organic Energy Food, vytláčatelných športových produktov. Produkty ponúkajú dve nové slané príchute – sladký zemiak s morskou soľou a pizza margherita. Vegáske pyré je vytvorené s minimom ingrediencií a balené v rovnakých balíčkoch ako pyré pre deti.

Jurek skonzumoval veľa takýchto balíčkov na Appalačské stezce. (Jenny vytriedila a zrecyklovala všetky obaly po tejto túre). Zároveň s gélmi a slanými jedlami Jurek jedol veľa ovocia, ako napríklad banány, kiwi, pomaranče a vodný melón.

Keď sa zastavil, aby sa najedol, jeho cieľom bolo skonzumovať čo najkalorickejšie jedlo za čo najkratší čas. Poväčšinou sa zobudil okolo 5:30 ráno, vypil kokosové latte a zjedol misku chladnej ovsenej kaše (pripravenú deň vopred) a jedno Clif Bar pyré. Potom sa dal do behu.

Druhé raňajky mal vtedy, keď sa stretol s Jenny, a častokrát pozostávali z domácich hranolkov a lokálneho jedla; chlieb s kokosovým maslom, soľou a nutričným droždím; vegánsky jogurt; alebo ovocno-proteínový smoothie. Na obed mal typicky sendviče, zväčša okolo poludnia, ale nevečeral až do 11tej alebo aj neskôr. Počas večere si dal ďalší sendvič.

Na neskorú večeru mu Jenny urobila cestoviny, kokosové karí s hranolkami a vegánsky burger. Ak sa jej podarilo nájsť miestnu pizzériu ochotnú urobiť objednávku bez mäsa a syra, jednu mu objednala a pridala vegánsky syr.

„Dole na juhu je ťažké nájsť vegánsky výber jedál, ale prišli sme pripravení a vyrazili sme s dodávkou plnou rastlinných proteínov, rastlinných mliek a iných pochutín,“ povedala mi Jenny. „Väčšina mestečiek, cez ktoré sme prechádzali, boli veľmi malé, ale príležitostne sme natrafili na väčšie mesto kde sme mohli znovu doplniť niektoré z najpotrebnejších surovín.“

Jurek podal, že často vypil asi pintu zmrzliny z rastlinného mlieka o 800 kalóriách hneď po večeri. „Už to bolo rozmrazené, keď som sa k tomu dostal,“ Jurek povedal, „takže som ju pil ako shake.“

Magická stezka

Ako si tak razil cestu chodníkom, prichádzali fanúšikovia, ktorí mu prinášali všetko od vegánskych škoricových roliek a avokádové maki až po čerstvé ovocie a vegetariánske náhrady mäsa.

„Jeden muž prešiel niekoľko míľ len aby mi doniesol pizzu,“ povedal Jurek. „Prijal som to s pomyslením, že je to jednoducho magické.“

Takéto darčeky v podobe dobrôt boli obzvlášť nápomocné pre Jenny, ktorá povedala: „Jedna rodina z Pensylvánie mi priniesla 5 tašiek vegánskych surovín. Bolo to šialené! Mali sme také šťastie, že sa nám dostávalo toľkej pomoci.“

Najsevernejší koniec této takmer 2,200 míľové stezky je považovaný za najťažší, a 100 míľová divočina v Maine je jednou z najizolovanejších častí. Aby pokryl aspoň 50 míľ denne, Jurek musel stráviť aspoň 20 hodín na nohách počas tohto finálneho úseku. Používajúc vysokokvalitnú čelovku, zistil, že byť v lesoch v nočných hodinách „dáva človeku perspektívu. Počul som a cítil som rozličné veci.“

Po oslavách v Baxterskom štátnom parku Jurekovci pokračovali do Portlandu a zostali v luxusnom hoteli Press. Prvú noc Jurek zavesil na internet fotku seba v hotelovej izbe obklopeného vysokokalorickými vegánskymi dobrotami z miestneho Whole Foods Market. Tento o zdravie sa starajúci atlét si mohol dovoliť skonzumovať niekoľko nezdravých jedál, keďže zhodil takmer 10 kíl počas behu v Appalačských vrchoch a bol pripravený nabrať ich spať (čo sa mu do mesiaca podarilo.)

Po dlho očakávanom odpočinku sa Jurekovci vybrali preskúmať Portland a najedli sa v Local Sprouts, Boda, Flatbread a pekárni Bam Bam.

Zatiaľ čo na Appalačské stezce chodníku lámal rekordy, Jurek povedal, „priatelia si mysleli, že to Jenny potrebuje stráviť pár nocí v hoteli,“ a tak zaplatil za izbu.

Jurek povedal, že by neprekonal rekord bez pomoci, ktorá sa mu dostávala. Runner´s World reportér Kit Fox bol na vrchole Katahdinu v tú slnečnú júlovú nedeľu keď Jurek dovŕšil svoj výstup. Fox o Jenny napísal:

„Bola jeho kuchárkou, doktorkou, vodičkou, a jeho psychológom. Počas jeho cesty bola na všetko takmer sama. Tú nedeľu to boli jej narodeniny. Jurek bol na čele všetkých prizerajúcich a spieval Všetko Najlepšie niekoľko minút po dosiahnutí vrcholu.“

Napriek predvolaniam z Baxterovho štátneho parku „sme si vytvorili krásne spomienky na Maine a ľudí, ktorí tam žijú, ako aj na jedlo v Portlande,“ povedal Jurek.

Keď už boli doma a dobrodružstvo (ako aj prejedanie sa nezdravými jedlami) bolo za nimi, „mal som chuť na veľa zeleniny a šalátov,“ povedal Jurek, „ktoré by sa asi ťažko získavali na této stezce.“

Autor: Avery Yale Kamila
Preložila: Michaela Vajzerová

Pavel Houdek

Pavel Houdek

Dlouholetý vegan, sportovec, lektor a novinář. Vedle tohoto webu je také zakladatelem Vegan sport clubu (http://sportuj.veganka.cz) a lektorem přednášek o veganství .

Jeden komentář k “Ako sa stravoval vegán, ktorý prekonal Appalačské stezky

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna.

Můžete používat následující HTML značky a atributy: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>