Vegané na soutěži v grilování

Rádi dáváme prostor čtenářským příspěvkům. Dnes zveřejňujeme jeden o nenápadné „přímé akci,“ která ale zcela jistě přinesla své ovoce. Řekněte sami – kdo kdy slyšel o tom, že by se veganský tým zúčastnil soutěže v grilování… A uspěl!?

Dňa 28.6.2015 sa u nás v Prievidzi konala súťaž v grilovaní. Už pri prihlásení sme vedeli, že to nebude nič ľahké, ale chceli sme si užiť sobotu a hlavne ukázať, že vegáni nie sú trápni,že to nie sú tí čudáci čo sedia doma a tam si žujú tú svoju sóju, či čo to vôbec jedia popritom ako frflú na svet.

Myslím, že môžem povedať, že väčšina z nás miluje leto, dlhé trávenie dní vonku, teplé večery s priateľmi, grilovanie, opekanie a tu niekedy príde problém, keď sa stretne partia ľudí, ktorá má diametrálne odlišnú predstavu čo si napichnúť na ražeň. Lebo bez mäsa to vraj nejde a zelenina má byť len ako príloha a aj to maximálne jedna rajčina, však? No tak to je veľký omyl a hneď Vám to aj dokážem.

Náležite sme sa pripravili a už pár dní dopredu sme chystali marinády a boli odhodlaní im to tam natrieť! Všetci sme sa vyzbrojili vegánskymi tričkami, úsmevom a poriadnou flákotou robi mäsa. No už pri príchode sme vedeli zaradiť našich súperov. Boli to presne tí amatérski výživoví poradcovia čo sa vás pýtajú s mastnými ústami: „a čo proteíny?“, zatiaľ čo im brucho trčí cez obtiahnuté tričko bez rukávov, na hlave majú kovbojský klobúk, ktorý má pridávať na „mačovskom“ efekte.

Zo šiestich tímov sme boli jediný vegánsky, tak sme si museli vypočuť to klasické rýpanie, zeleninka sem, zeleninka tam a to pritom my sme mohli mať poznámky o opekaní mŕtveho bezbranného tvora. Sme však tí, ktorí sa snažia všetko vysvetliť cez srdce, úsmev a cez odpovede na ich milión stredovekých otázok.

To je to isté ako so školákmi, darmo budete niekomu vysvetľovať učivo piatej triedy keď nemá za sebou ešte ani prvý ročník. Ja verím, že každý má svoju cestu a my môžeme druhých len posúvať, učiť láskavosti a pomôcť mu aby nemusel dvakrát opakovať ten prvý ročník hehe.

Celé to však podľa mňa malo zmysel a keď sa nám nepodarilo nič iné, aspoň sme dokázali, že vegáni existujú, žijú plnohodnotne, sú zdraví a vedia sa chutne najesť. Pripravili sme robi plátky, ktoré boli v marináde dva dni, tofu špízy, kapustičkový šalát so sójanézou robenou z lásky, domáci kváskový chlebík a bola aj čerešňová bublanina.

grilovani

A musíme sa pochváliť nielen kladnými ohlasmi ktoré sme zožali, ale aj krásnym tretím miestom, ktoré nás veľmi potešilo. Veľmi vtipné bolo keď po záverečnom vyhodnotení sa strelilo šampanské, ostatné tímy natešené, že aspoň niečo si tí podivíni dajú s nami a my sme na nich vyvalili, že ani nepijeme. V ich tvárach bolo napísané „čo takí ľudia môžu mať preboha zo života“. Ale to už je iný príbeh no aj ten má šťastný koniec, lebo dobro vždy zvíťazí aj keď tentokrát musí postačiť aj tretie miesto .

GO VEGAN!

Sovička Makranská

Pavel Houdek

Pavel Houdek

Dlouholetý vegan, sportovec, lektor a novinář. Vedle tohoto webu je také zakladatelem Vegan sport clubu (http://sportuj.veganka.cz) a lektorem přednášek o veganství .

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna.

Můžete používat následující HTML značky a atributy: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>